Pfalz D.III Dreidecker – pekný experimentálny trojplošník

Úvod
Pfalze považujem za najkrajšiu rodinu stíhačiek v Prvej svetovej vojne. Moja zbierka už obsahuje D.IIIa a D.III. A keď bola možnosť dostať sa ku konverznej sade na Pfalz D.III Dreidecker od firmy Spin na model od Eduarda, bolo okamžite rozhodnuté. Skutočný stroj lietal len experimentálne v rámci „trojplošníkového šialenstva“, ktoré na nemeckej strane vyprovokovali neodškriepiteľné úspechy britského Sopwith Triplane. Všetky nemecké firmy začali skúšať tretie krídlo na svojich lietadlách. Najjednoduchšie bolo pridať ho k bežným typom. Takto vznikol napríklad aj Albatros Dr.I a aj Pfalz D.III. Tomu dokonca počas skúšok odmontovali aj tretie krídlo, aby mohli porovnať o čo je trojplošná konfigurácia krídel výhodnejšia. A práve tieto vysledky pravdepodobne konštruktérov presvedčili, že vynaložená námaha nezodpovedá výsledku. Podobne dopadol aj spomínaný Albatros – mimochodom firma Eduard ho ma (mala) vo výrobnom programe.
Prvým krokom bolo zohnať si čo najviac podkladov k prestavbe. No a tu prišiel prvý a asi aj neprekonateľný problém. Existuje jedna veľmi kvalitná fotka tohto experimantálneho lietadla. Potom ešte pár viet o projekte a to je tak všetko.
Ako som napísal je to veľmi kvalitná fotografia. Za ďalší podkladový materiál možno považovať „výkres“ priložený ku konverznej sade.


Stavba
Konverzná sada je od českej firmy Spin. Okrem stavebného návodu obsahuje ešte stredné krídla, vonkajšie a vnútorné vzpery a medzikrídielkové tiahla. Bohužiaľ, jedine stredné krídla sú použiteľné. Vzpery sú strašne nekvalitne navrhnuté a aj odliate. Slúžili mi vlastne len ako rozmerové predlohy na nové plastikové vzpery. Tie som spravil tak, že som horizontálne rozrezal asi v polovici každú jednu vzperu a vlepil plastikové nádstavce. Teraz by som to už takto neriešil, lebo asi dve vzpery sa mi počas práce na modeli rozlepili, proste pevnostne je to tak na hranici. Teraz by som vyrobil úplne nové vzpery.
Ďalšie radikálnejšie úpravy sa týkali dolného a horného krídla. Majú menšie rozpätie a spodné ešte aj krídielka. Tie bolo treba vyrezať a upraviť. Samozrejme aj koncové oblúky skrátených krídiel.
Trup má len zatmelené otvory pre originálne vzpery. Nové sú v základni širšie. Tak isto treba pripraviť miesto na vlepenie stredného krídla do trupu. Môj postup bol dosť pracný, ale viedol k úspechu. Po detailnom premeraní, porovnavaní s fotografiou a návodu od Spinu, sa mi podarilo presne navŕtať štyri dierky do krídiel a do trupu. Potom som prechod pretmelil a vybrúsil. Aj tu som prišiel na malú technologickú chybu – prilepil som totiž spodné krídlo k trupu ešte pred spomínanou operáciou. Ušetril som si síce nervy pri zameriavaní toho stredného krídla, ale zato si ma tie nervy našli pri brúseni prechodu trup-stredné krídlo. Zospodu krídla bol k brúseniu veľmi zlý prístup. Nakoniec som prilepené a zatmelené stredné krídla ako-tak presne odrezal žiletkovou pilkou.
Primeriavaním a dobrusovaním som usazdoval odrezané stredné krídla spolu so vzperami a horným krídlom. Na hornom krídle bolo treba presunúť aj diery pre medzikrídlové vzpery.


Sfarbenie a dekály
Trup na skutočnom stroji bol s najväčšou pravdepodobnosťou použitý zo sériového stroja. Svedčí o tom olietanie trupu. Vtedajší konštruktéri použivali metódu pokus-omyl. Dokonca v rámci testov odmontovali aj stredné krídlo, aby posúdili rozdiel medzi dvoj a trojplošníkom. Takže aj ja som sa toho pridŕžal pri určení farebnej podoby trojplošníka. Trup je v hliníkovej farbe a krídla vo farbe plátna. Ovladácie plochy ale na fotke veľmi presvitajú. Dôvod je jasný, majú len jednu vrstvu plátna. Preto sú aj na modeli viditeľne svetlejšie. Dekály krížov sú použité zo stavebnice a na fotke stroja nie je vidieť žiadne označenie. Medzikrídlové vzpery mali pravdepodobne farbu nalakovaného dreva, alebo prípadne boli natreté hliníkovou farbou.


Záver
Konverzný set od Spin ma popravde vôbec nenadchol, ba priam ma sklamal. Vzpery boli nepoužiteľné a aj stredné krídla bolo treba viac krát nastriekať tmelom a prebrúsiť kvôli bublinkám. Konverzia na Pfalz D.III Dreidecker nepatrila medzi veľmi naročné, ale nedá sa odporučiť ani ako prvá konverzia.
Ale vynaložením trochu práce navyše sa mi podarilo dať do vitrínky zaujímavé a vlastne aj pekné lietadlo. Ja by som asi povedal, že experimentálny trojplošný Pfalz bol najkrajší trojplošník v prvej vojne – krásou sa mu možno vyrovná len jeho brat Pfalz Dr.I. Ale o tom možno inokedy.