Napsal Musím subjektívne povedať, že sa mi posledné Rodenové modely veľmi páčili. Takže hneď po dokončení Ni.28 nasledovala objednávka dalších modelov z Ukrajiny. Samozrejmosťou boli lietadla Se5a a Strutter, no nad Bristolom a Fokkerom D.VII som sa musel dlhšie rozhodovať. Dôvod som už naznačil, ide o to že Eduard ich mal tesne pred vydaním. Považujem sa za Eduard-pozitívneho tak ma trochu mrzela moja plánovaná nevera.
Nebudem sa tu však zamýšlať, prečo vydali obe firmy rovnaké modely skoro v tom istom čase. Fakt ale je, že ma to minimalne poplietlo. No na nakoniec som išiel na Rodenov web a konečné rozhodnutie mi uľahčil Goeringov celobiely stroj.
Stavebnica
Škatula má štandartný formát, ktorý je mimochodom úplne rovnaký ako od Eduarda. To je dobré pre uloženie mojich zásob do skrine.
Obsahuje niekoľko pekne a čisto odstreknutých rámčekov z mäkkšieho plastiku, ktorý mi ale vyhovuje. Ďalej je v krabici prehľadný návod a dve sady dekálov. Znaky a čísla sú v poriadku, ale správny lozenge je ako vidieť, strašiak aj pre Rodena. Farby sa mi zdajú úplne mimo, takže som ich len zaradil do mojej zbierky „Lozengovych nazorov“. Tak isto tam bohužial chýbajú porty. Našťastie som ich na celobiely stroj nepotreboval. Ale mohli potešiť pri iných nemeckých modeloch.
Stavba
Modelár, ktorý už mal s touto stavebnicou do činenia, ma upozorňoval na partiu motora, tá sa totiž kompletne celá skladá! Motor, motorové lože, chladič a krycie plechy sú všetko samostatné diely. Ale keď som uvidel rodenov motor BMW tak som sa len utvrdil v názore, že postavím svoj prvý model z Velkej Vojny s odkrytovaným srdcom.
Motor je naozaj veľmi pekný a to stavebnica ponúka aj kompletný motor Mercedes. Ten sa mi krásne hodí do niektoreho staršieho modelu od Eduarda miesto toho ich klasickeho „radoveho motora z WWI“.
Stavba išla sama od seba, z malým rozdielom, že som chcel urobiť model s ktorým by som sa nehambil vyraziť na nejakú tú súťaž. Takže spominaný motor a interier sa tešili mojej zvýšenej pozornosti.
Pridané sú lanka ovládania v kokpite, upínacie pasy, prístroje sú odrezané z palubnej dosky a nahradené leptami. Trochu som váhal nad vnútornou farbou. Totiž musel som odhadnúť akú malo farbu plátno na rubovej strane, ktorá je viditeľná v interiery. Štandardné Fokkery mali lozenge, ale Goeringov stroj bol pravdepodobne obtiahnutý bielym plátnom už v závode. Takže som tam dal bielu farbu a namaloval kovovu konštrukciu s RLM2.
Podlaha a palubná doska je imitácia preglejky olejovo-akrylovým postupom a prelakovaným s Future. Future je vynikajúce aj na „zasklievanie“ prístrojov a vlastne aj ich lepenie. Jediný malý problém, som si vyrobil, ako inač, sám. A to keď som chcel spracovať zadnú stenu za sedačkou. Ten diel som nevedel vypátrať. Tak po jemnom nadávani som zobral skutočnu preglejku a z nej som ju vystrúhal. Po dokonalom napasovaní do trupu, som ju prelakoval a tešil som sa ako mi to vyšlo. Potom kuknem na už „zdrevenenu“ podlahu…..a hops, je jasné že „olejove drevo“ a skutočná preglejka sú úplne iné. No čo s tým? Ja spravím z preglejky aj podlahu! A tak aj bolo…:-) Lenźe keď som rovnakou dedukciu prišiel aj na palubnú dosku. Pribehla mladšia dcéra s ramčekom aj z mojim „stratený“ dielom. No čo teraz…hádam sa kuknem do nejakých podkladov. No a na moje „mile“ prekvapenie, podklady mi prezradili, že Fokker nemá preglejku za sedadlom, ale plátno… Tak fajn, už po niekoľký krát som sa presvedčil, že niekedy je dobre kuknuť aj do podkladov. Nuž tak som aspoň odrezal vrchnú polkruhovu časť, kde má Fokker dieru a diel som strekol plátnovou farbou.
Čo k tomu dodávať, pravda.
Po zašpinení interieru, sa trup zavrel, všetko pekne pasovalo až na sedačku, ktorá drži ani neviem na čom. Krídla tiež pekne zapadli na svoje miesto, ovládacie plochy sú oddelené, čo ma veľmi potešilo, keďže krídielka vždy na lietadlách z Prvej vojny oddeľujem. Ušetrená práca.
Dalšiu novinku, ktorú som zaviedol do mojej dielne, je striekaci tmel. Mám už dlho 500-ku Surfacer na tmelenie štetcom, ale nedávno som kupil aj 1200-ku na striekanie. Že reku ju skúsim. Špecialne na rodenovsky povrch modelov je to skoro nutnosť – plastik ma krupicový povrch. Bol som z toho tmelu nadšený, a už je to od teraz pre mňa povinnosť.
Striekanie
Po zjednotení povrchu striekacím tmelom a prebrúseni pod vodou 2000-ckou som sa rozhodol vyskušať novú pištol na preshading. Celkom som bol spokojný s výsledkom. Ale prišla k slovu biela a tá je od Vallejo. Kto mohol tušiť, že biela može tak prekliate dobre kryť! Proste sa mi podarilo urobiť krásny jednoliaty biely nástrek. Nuž musím sa ešte veľa učiť…:-) Po rýchlom uschnutí išiel nástrek s Future, lebo biela bola matná a dekály ako vieme matnú veľmi nemajú radi.
Dekály
Použil som prvý krát vodičky od Agamy, rodenácke dekály majú problém hlavne s nedostatkom lepidla, ale práve podkladová Agama to zachránila. Vypínaci roztok som použil iba základny, nie silný a bolo to dostatočné. Goeringov stroj je veľmi jednoduchý aj po dekálovej stránke. Kríže a výrobné číslo to je všetko.
Záver
Rodenovské spracovanie Fokkera D.VII je veľmi pekné. Problemi na ktoré som narazil počas stavby neboli neprekonateľné a už vôbec nie nejak odstrašujúce.
Negativa: krupicovy povrch, lozeng dekály a chýbajúce porty
Pozitíva: jednoduchá stavba, dve varianty motora
Určite nič nepokazíte keď si vyberiete Fokker D.VII od Rodena určite svojho konkurenta z Čiech predčí hlavne v cene. Samozrejme rozhodnutie je len na nás zákazníkoch. Osobne si určite Eduarda zoženiem, Fokker sedem si to zaslúži.
