Čo takto traktory?

Na modelárskych súťažiach si všímam aj modely poľnohospodárskej a lesnej techniky. Niekoľko sa ich už vyskytlo, väčšinou sú to však konverzie detských modelov. Jedna lastovička leto nerobí a tak si možno na bežný výskyt tejto techniky budeme musieť chvíľu počkať.
Múzeá s podobným zameraním tiež nie sú príliš rozšírené. Na svojich pracovných cestách som jedno objavil. Nachádza sa v Paderborne, v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a jeho presný názov je Deutsches Traktoren und Modellauto Museum.
Teda v preklade Nemecké múzeum traktorov a modelov automobilov.

Aby zaujímavostiam nebol koniec, musím hneď uviesť, že sa jedná o súkromné múzeum. Vlastníci múzea sú zároveň vlastníkmi prepravnej firmy s ktorou má múzeum spoločné parkovisko. Návštevníci múzea parkujú neďaleko kamiónov, ktoré nosia na svojom zadnom čele reklamu s adresou múzea.
Múzeum je umiestnené v presklenej poschodovej hale, ktorá na prvý pohľad pripomína sklad, vo svojich útrobách ukrýva traktory od ich počiatkov až takmer po dnešok.

Hneď za vstupom je štylizovaná čerpacia stanica Shell z raného obdobia všeobecného motorizmu. Zvyšok prízemia zaberajú historické exponáty ťažšej hmotnosti. Hoci, hovoriť o traktoroch ako o ľahkých strojoch je dosť veľká odvaha. Napriek tomu, že tu nenájdeme pásové traktory „východného typu Kirovec a pod.“ určené na rozorávanie celín, chodiť medzi nimi s otvorenými očami i ústami nás nútia exempláre, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako klasický kabriolet z tridsiatych rokov minulého storočia alebo traktory s kolesami bez pneumatík či gumových obručí.


Najväčšie zastúpenie majú asi domáci výrobcovia Lanz a Deutz, ale svojich výrobcov reprezentujú aj traktory Fordson, John Deere, MAN, Masey Fergusson, McCormick, …

Na konci prízemia ma čakalo milé prekvapenie. Schody, výťah a … niekoľko obrovských vitrín s modelmi na prízemí, medziposchodí aj na poschodí. Väčšinou sú to zberateľské (kovové a plastové) alebo detské modely. Prím medzi nimi samozrejme hrajú modely traktorov a kamiónov. Našiel som tam dokonca aj model Zetora UR II. Ak sa dobre pamätám, kedysi na prelome 70-tych a 80-tych rokov sa vyskytoval v našich hračkárstvach.

Ak som lapal po dychu na prízemí, tak poschodie ma už dorazilo. Rozrezaný traktor priam na účely výuky (prierez kolesom a motorom), diorámy traktorovej fabriky v zasklených vitrínach a okrem logických traktorových exemplárov aj zbierka osobných áut Mercedes-Benz a párik z posledných exemplárov BMV (rozumej Bakelitové Motorové Vozidlo) Trabant 601 s nápisom vo vybavení, ktoré sa k tej karosérii akosi nehodilo – anatomické sedadlá, hmlovky, puklice…


Oči mi behali z jedného exponátu na druhý, až som zabúdal fotografovať. Mimochodom s fotografovaním neboli žiadne problémy, v cenníku nie je príplatok za fotografovanie či kameru. Vlastne, už samotné vstupné nepatrí medzi najnižšie. A s personálom múzea, čo boli dohromady dve osoby, som sa dohovoril veľmi zaujímavo: angličtine ako-tak rozumeli, ale hovorili len po nemecky, ja zasa naopak. 🙂
Z expozície som mal veľmi dobrý pocit. Priestor múzea už pôsobí naplneným dojmom. Naplneným, nie však preplneným. Verím, že majitelia doň dokážu umiestniť ešte niekoľko exponátov, možno práve z posledného rokov. A možno sa tam objaví aj nejaký nám známy Zetor.



A ešte informácia na záver:
Múzeum má webovú stránku s adresou www.deutsches-traktorenmuseum.de.

Autor: Stano Keveš