Napsal Úvod
Počas leta nás navštívili svokrovci na dlhych 6 týždnov. Dalo sa očakávat všeličo, ale že to pre mňa bude znamenať hotový modelársky boom, to teda rozhodne nie. Dokončil som všetky rozostavané veci a pustil som sa aj do daľších. Pretože som chcel „zlomiť“ osobný staviteľský rekord, vyberal som podľa kvality stavebnice, aby ma nič závažneho nebrzdilo! Moj sklad obsahuje komplet produkciu českej firmy Eduard. Hneď na začiatku som zavrhol ich staršie kúsky. Zrak mi padol na D.III, ktorú som mal v Richthofenovom farebnom prevedení. A bolo to jasné! Musím totiž upozorniť na to, že svokra mi ako darček doniesla jeho knihu od REVI. Takže áno! D.III a Richthofen a bodka.
Základna stavba
Začiatok stavby je jasný: interier. Kedže to bola neprofi verzia, musel som siahnut po fotoleptoch. Lepty pásov, napinákov, prístrojov či sedačky som mal našťastie po poruke, takže interier mi zabral asi deň čistého času. Celú prácu najviac zdržovalo schnutie „olejového dreva“ a trochu som sa to snažil urýchliť pretrením Future po zavädnutí (asi pol dňa). Pracuje to fajn, ale „drevo“ je ešte pod zaschnutým Future mäkké, na čo treba dávať pozor. Plechovú sedačku som nakoniec nepouźil, plastiková sa mi zdala plastickejšia. K interieru patrí aj motor, použitý zo stavebnice a venoval som mu štandartnú pozornosť. Na wash motora alebo interieru používam špinavé Future nariedene vodou v pomere približne 1:1. Na vytvorenie ilúzie patiny využívam Tamiya farby. Další krok je prestriekanie matným lakom a suchý štetec.
Ukončenie interieru a zavretie trupu mi už žiadne potiaže nerobilo. Tmel som asi ani nepoužil a ak, tak potom máličko, že to ani nestojí za zmienku. Z horného krídla som oddelil krídielka a na chvoste vyškové a smerové kormidlo. Po ich začistení som ich spätné usadil vo vychýlených polohách. Prilepenie spodných krídiel je trochu nepríjemné na geometriu, ale nemal by to byť pre nikoho neriešitelný problém.
Nástrek a prvý a vážny problém
Surfacer 1200 na všetky plochy a mohlo sa ísť na farbenie. Spodné plochy bledomodrá a vrchné presne podľa eduardieho návodu, žiadne dohadovanie sa sám so sebou o tom či onom odtieni. Trup, disky kolies a vrtuľový kužel v červenej farbe. Doteraz všetko bez najmenšieho problému. K tomu ešte kvalitné dekály po vyschnutí farieb, samozrejme na lesklý sfuturizovaný povrch. Trochu Mr.Softera a hlavná časť stavby je hotová.
A ešte matný lak!
…DO ČERTA !!!
Stále sa mi nepodarilo totiž najsť ten správny lak, alebo skôr správny technologický postup lakovania. Na posledných modeloch som bol viac-menej úspešný s matným lakom Vallejo. Tentoraz, netušim prečo, zostal fľakatý a mliečny. Moja snaha o záchranu to len zhoršila. No a na moje veľke počudovanie ma to nejak strašne nerozrušilo, jednoducho som vypustil pár „vlažných“ slov a vložil model do „depozitu“.
Druhý pokus
Vrátil som sa k nemu až po pár mesiacoch. Bolo mi jasné, že náter musí dole. Ale ako, ak nechcem zničiť interier? Prišiel k slovu môj nový modelársky priateľ – 99% methyl. Je proste skoro dokonalý! Riedim s ním absolútne úspešne Gunze H, nemá žiadny zápach, čistím s ním štetce a pištoľ po všetkých akryloch a je k tomu lacný. No a teraz po novom aj krásne a rýchlo odstraňuje aktrylový náter, dokonca aj Vallejo lak. Ale ten sa premení na takú žuvačkovú hmotu. Krídlo som namočil do methylu a po minúte som stiahol lakovú žuvačku aj s väčšinou farby. Potom som krídlo dočistil čistým methylom. Čo som pri tom zistil ma celkom prekvapilo: methyl odstránil aj Surfacer! Síce nie tak ľahko ako akryl. farby ale ani nie tažko. Bol som v tom, že Surfacer je na nejakom acetónovom základe, lebo ho aj pri striekaní acetónom riedim. Ale na každy pád to mojej veci neškodilo, dokonca naopak. Začínal som úplne odznova.
Znovu Surfacer 1200 a brúsenie a leštenie povrchu. No tentoraz som po poučení a nacvičení na iných modeloch použil, a myslím úspešne, preshading čiernou Tamiyou. Bledomodrá vrchná farba je priam ideálna na takéto pokusy a preshading pod ňou celkom akurát vidiet.
Dekály
Je jasné, že pri tomto dosť drastickom zásahu som prišiel o dekaly. Tak som sa rozhodol zanechať Richthoffena Richthofenom a zvolil som „Modrú Myš“ Hermanna Frommherze, čo tiež ponúka stavebnica. Je to celkom zaujímavá a jednoduchá antikamufláž, a už som nemal chuť vkladať do modelu viacej energie. Pri hľadaní viacerých podkladov som ale zistil, že stroj mal pravdepodobne celobiele chvostové plochy, čo ho robilo ešte zaujímavejším. Bielo-čierny pás na trupe a trupové kríže mi zostali na dekálovom aršíku, ale zistil som, že už nemám žiadne kríže na krídla. Našťastie som našiel „dar mého přítele šefredaktora“, totiž krížové masky na albatrosy od Eduarda. Bohužial boli to ešte staré zelené masky, ale nič iné mi nezostávalo len ich skúsiť. Na počudovanie vyšlo to dobre, nie úplne vynikajúco, trochu ma na okrajoch zlostilo lepidlo z masiek, ale myslím, že nastriekané znaky sú krajšie ako dekál. Hlavne ma hreje spokojnosť, že som dokázal aj na druhý pokus nastriekať uspokojivo znaky (prvý krát to bolo na Smirnovovom Moranovy)
Takže: znova dekály na trup, pred tým samozrejme ešte mierne maskovanie a nástrek bielych chvostových plôch. Ale pred dekálmi ešte prvý krát použitie Future na kompletný nástrek modelu, čo nerobilo problém, len bolo treba dávať pozor aby nikde nestieklo do kvapky.
Finish
No a po dekáloch a wash prišiel na rad lak!!! Dva krát som otestoval saténový lak od Vallejo na starých modeloch, a tentoraz som ho ničím neriedil. Testy dopadli dobre, tak som si trúfol aj na model Albatrosa. A podarilo sa! Po tomto nečakanom úspechu, sa to už rozbehlo rýchlo. Nalepenie napinákov od Eduarda, suchý štetec sú neklamné znaky, že práca sa blíži do finále. Prilepenie vrchného krídla a výplet pomocou punčochových gumičiek sú posledné väčšie akcie na modeli. Už len maličkosti, ako vrtuľa, vtruľový kužel, výfuk či vodné hadice od chladiča…
Záver
I keď sa mi nepodarilo urobiť tú podobu na ktorú som mal zálusk, s modelom som celkom spokojný. Hlavne, že sa mi ho podarilo zachrániť pred mojim prípadným výbuchom hnevu, ktorý sa ale aj tak nejako nedostavil. Hodnotiť samotnú stabebnicu je pri Eduardových novších modeloch už nudné. Samozrejme, na každom sa nájde nejaká maličkosť čo chce vylepšiť, ale samotný model sa stavia bez problémov. Nuž Richthofen si musí počkať na nejaký iný model.
Fotografie zo stavby:
