Zrod Albatrosa D.V od Eduarda

Ako som k Albatrosovi D.V v merítku 1:48 od mosteckej firmy prišiel a čo všetko sa od vtedy s ním udialo.

Ako to začalo: Bol raz jeden človek myslím, menom Luboš…..a ten spustil lavínu o ktorej som vedel že aj tak sa raz spustí. Totiž daroval mi Albatrosa päťku od Eduarda, a to prosím ešte k tomu profipack! Od kedy začal existovat Eduard, tak som pokukaval na ich modely, tým prvým sa odolať ešte dalo, ale ako sa zvyšovala kvalita, tak mi bolo jasné, že raz to príde……a prišlo. Napriek tomu, že som „druhoválečník“ a 72-kár, nevydržal som to a pustil som……sa do Velkej vojny a 48-čiek. Neľutujem!
Takže môj prvý stroj sa rodí na pracovnom stole…..

Štart: Keď som prestal híkať nad profesionalitou prace v Moste,začal výber sfarbenia. Keďže je to moj prvy prvovojnový model po dlhooom čase,musel som čo-to zistiť o histórii a hlavne vybrať čo najjednoduchšiu kamuflaž. To že to nieje žiadna jednoduchá podmienka mi došlo dosť skoro. NEMCI a jednoduchá kamufláž! To je k pobaveniu. No takže nakoniec som zostal pri tom čo ponúka Eduard, tj.čierny trup s plesnivcom a lozenge na kridlach,pilot Otto Kissenberth, Jasta 23b. Ta lozenge ma dosť mátala,hlavne technologia nanášania takého veľkého dekálu. Takže pre istotu,keby som to domrvil, zohnal som si aj verziu s dvojfarebnou kamuflážou.

Stavba: K tomu snaď niet čo dodať, absolútne žiadny problém. Dokonca ani tie lozengove dekály ma nedostali, pomocou stareho dobreho Herkulesa a 40% metanolu sadli utešene tam kam mali.Teraz som v štádiu pred nastriekaním trupu čiernou farbou. Je tam ešte celkom dosť práce, ale ako vidieť na fotkách, Albatros D.V sa začína mať k svetu….

Fotografia z časti stavby, kde už je nanesená lozenge, ale chýbaju ešte porty. Jedna z vrtuli je na jednom liste skušobne „zdrevenelá“.

Ďaľšia fotografia je už s trupovým plechmi a po nastreknuti trupu a autosprajom, bohužial sa mi odporúčal kompresor a musel som zvoliť túto technólogiu. Pred rokmi som mal aké také skúsenosti, ale teraz ich bolo treba občerstviť
Bola to v celku pohoda, iba…..spraj sa nedostal pod výfukové potrubie, ktoré som tam „múdro“ nalepil príliš skoro. No a druhý problém, oveľa zavažnejší, bolo to, že mi zreagovala podkladová Revell farba na výškovke a smerovke. To bola hrôza! Moja bledosť bola nepopísateľná tak isto ako moj nevyberaný slovník! Po mojom vychladnutí a uschnutí farby, prišiel k slovu šmirgel 1000 a trpezlivost……Nakoniec sa to podarilo opraviť.

Víkend skončil a Albatros zaznamenal daľší postup. V tomto stave mu chýba k dokončeniu už len pár bodov. V prvom rade jednotné prelakovanie. Ako som spomenul spálil sa mi kompresor, tak idem použiť na túto operáciu Dupli-Color matný lak. Samozrejme, že som lak vyskúšal na vrakovisku. Aj pôsobenie na sprejovú čiernu farbu, aj na Edurdové dekaly dokonca aj pôsobenie na klasické syntetické farby. Je to v poriadku, len dúfam že ma niečim neprekvapí pri použití naostro.
Takže, aký je môj pokrok pri stavbe? Prvy krát som použil Future na nalakovanie vrtule, a myslim že výsledok je taký ako ma byť. Potrebovalo to dve vrstvy a nato že to je vlastne moja prvá drevená vrtuľa, tak zavládla spokojnosť. Ďalej pribudli všetky porty a aj hlavné dekály. A tie vždy urobia svoje, teraz model ozaj vyzerá „k svetu“. Nebol s nimi absolútne žiadny problém, akurát tie porty maju niečo do seba. Kto prejde týmto štádiom modelárčenia mentálne v poriadku, može byť na seba hrdý. Ja hrdý som. Vlastne dopracoval som všetky drobnôstky, vyčistil a natrel ich, a ozaj stačí len model nalakovať, napnúť lanka….

Prvý krát som na záverečný finiš použil matný lak v spreji, nebol s ním vôbec žiadný problém. Stačila jedna vrstva, po jej zaschnutí do druheho dňa, som ponalepoval očká na výplety od poľskeho Partu. Práca s nimi je bezproblémová, akurát treba vedieť kam ich nalepiť. Potom som sa pustil do nepríjemnej práce s usadením vrchneho krídla, ale ani tu ma Eduard nesklamal, sadlo to presne a na prvý krat.
Výplet, tak aj tu si možem povedať „prvý krát“, totiž doteraz som zásadne vypletal plastikovými niťami, prípadne kofixom. Ale teraz som použil nite vytiahnuté z dámskych pančúch. Chce to trochu cviku, ale podrobný popis práce napíšem do rubriky Postupy. Hlavné je to, že výplet sa podaril.
Záverečné mierne olietanie (neprišiel som na chuť olietaniu, tj. zamernému zničeniu pekného nového modelu), takže je ozaj len mierme.
Nuž, Albatros D.V je dokončený, a tým pádom aj môj prvý bojovník z Veľkej vojny. Už sa teším na ďaľšieho. A možete mi veriť, že ich na mňa čaka dosť.

 

 

Koniec.