Starý Morane-Saulnier N (I) od Eduardu 1:48

Šéfredaktor Modelmágu ma presvedčil, že je to bezproblémová stavba. Ja som si ju samozrejme mierne skomplikoval tým, že som chcel urobiť lietadlo ruského pilota Ivana Vjačeslava Smirnova. A to bola I-čková verzia. Ale konverzia je to naozaj maličká a stavbu príliš neskomplikovala. Navyše sa mi podarilo získať dekály na ruské I-čko z prebaleného Flashbackového vydania. Plus veľmi nápomocné mi boli skeny plechov a resinových dielov zo spomínanej stavebnice od kolegu. Vyrobiť kryt guľometu pomocou týchto skenov bolo úplne jednoduché, stačilo ho vystrihnúť z hliníkového plechu podľa vytlačeného obrázku.

Bolo treba upraviť tvar pilotného otvoru a vyrobiť zásobník nábojov aj zberač nábojníc pred pilotom. Guľomet je zo staršej rodenovskej stavebnice. Vrtuľa je z nejakých prebytkov, keďže guľomet už bol klasicky synchronizovaný a vrtuľa nepotrebovala odrážače projektilov.
Posledná úprava pôvodného N-ka pozostávala zo zvlnkovania odtokovej hrany krídla. Ruské I-čko malo „lankovú“ odtokovú hranu. Skalpel a brusný papier to rýchlo vyriešil.
Zvyšná stavba prebiehala naozaj úplne bez problémov. Je to model z „plechovej“ éry firmy, tak bolo treba vyskladávať interiér z plieškov. Osobne to nemám veľmi rád, keď je všetko v interiéri plechové. Maličkosti, upínacie pásy to áno, ale zvyšok je ozaj lepší plastikový.

Aj keď to bol vitrínkový model, tak som sa pokúsil prvý raz o preshading na krídlach. Nebol som s ním úplne spokojný, ale na prvý krát a do vitrínky som necítil potrebu to vylepšovať. To som ale netušil, že aj tak ma to čaká.

Maličká katastrofa a jej riešenie.
Po dokončení farebnej úpravy krídiel som hned začal nanášať dekály ruských kokárd. Pri aplikácii som použil Agama dekálové vodičky. A tu prišiel problém. Zmäkčovacia vodička rozleptala aj farbu plátna a zmiešala ju s čiernou, a to všetko pod lakovou vrstvičkou, čo presahuje dekál. Takže ruská kokarda mala tmavošedý lem, plus ešte k tomu sa dekál nevypol. Proste katastrofa. A kde bola chyba! Nepoužil som lak (Future) pod dekály, chybne som sa domnieval, že ho netreba, lebo povrch plátnovej farby bol lesklý.

Ale všetko zlé je na niečo dobré. Donútilo ma to prvý krát nastriekať kokardy. A to hlavne vďaka skoro dokonalej páske od Tamiya. Do kružidla som primontoval miesto ceruzky skalpel a po pár pokusoch sa mi podarilo vyrezať pekné sústredné kružnice. Potom bolo len treba chvíľku uvažovať nad technologickým postupom a neskôr sa dať do práce na ostro. Nenastal žiaden problém a aj so schnutím Gunze H farieb to zabralo asi hodinku. Striekať znaky už pre mňa nie je strašiak. Zase ma prekvapilo dokonalé krytie týchto farieb a to dokonca aj bielej.
Lebka na smerovke sa mi našťastie nezničila, to by sa asi ťažšie striekalo. No, kto vie, možno ani nie.

Všetky ostatné postupy boli štandartné a myslím, že ich nemusím popisovať. Dokonca ani výplety neboli žiaden problém, len tam zatiaľ chýbaju napináky, ale tie sa dajú ľahko doplniť.

Neviem ako sa robí nový Eduardov model Morana, ale určite si to vyskúšam, však nakoniec, stále mi chýba N-ko…:-)