Napsal Kométový Pfalz D.IIIa Late version Maxa von Holtzema, Jasta 16b, Eduard 1:48 katalógové číslo 8044
Výber
S výberom verzie a sfarbenia som problém nemal, na prvý pohľad sa mi pásikavý a kométový Pfalz páčil. Navyše bol strieborno-čierny, a keďže ešte stále nemám náhradu za môj starý odpálený kompresor, musím striekať autosprejmi. Čierný mi zostal po Albatrosovy a strieborný sa bohato užije ešte na iných modeloch (Blanik,Nieuport..),takže ten som si s kľudom kúpil ešte pred stavbou.
Trochu bol problém, s malými detailami zafarbenia von Holtzemovho stroja. Dokonca aj Eduard má chybu, lebo na akčnej kresbe na škatuli má vzpery bez náteru, t.j. drevené, ale v návode už sú strieborné. Potom je trochu nezrovnalosť s kométou na vrchnom krídle. Eduard nemá žiadnu, a v zdrojoch som našiel asi tri spôsoby jej zobrazenia, takže som sa nakoniec priklonil k variante bez kométy na hornom krídle.
Stavba
Je to stavebnica z Eduardovej rodiny vynovených foriem, tak odstreknutiu nie je čo vytknúť. Krásne čisté, bez náliatkov…….až na……rozvod ventilov na motore. Priam neuveriteľne sú posunuté proti sebe jednotlivé polovice formy! Nerozumiem prečo, keď diel hneď vedľa je už viac-menej slušný. Dosť to zamrzí, je to tak urobené, že sa to pýta po úplnom prerobení,t.j. vyrobení celého dielu znovu. Ja som sa do toho nepúšťal, ale stálo to veľa úsilia, ako tak to uspokojivo opraviť.
Ale prvé čo som urobil bolo, že som si prehĺbil dierky pre vzpery na krídlach a predvŕtal dierky na napínacie očká výpletu, ktoré používam zo setu od Partu, možem ich len a len odporučiť. Dierky uľahčia neskôr prácu, keď už sú miesta horšie prístupné. To som vlastne prešiel už ku kompletizovaniu interiéru, keďže motor je tiež tak trochu interiér. Okrem hore spomínaného problému, tam bolo ešte nešťastné miestečko, ale o tom neskôr. Nie je to profipack stavebnica a niektoré plechy naozaj chýbajú. Hlavne upínacie pásy. Naštastie tie som nejakým vianočným zázrakom mal, tak isto ako aj sadu prístrojov a guľomety. Tieto Eduardove sady dosť pomôžu a prístroje aj pásy sú také ako majú byť. Po stavbe som si stiahol z internetu návod k stavbe Pfalza v profipackovej verzii a zistil som, že som urobil skoro všetky úpravy ako obsahuje tento profipack. Doplnil som podľa kresieb v Letectví aj lanká riadenia v interiéri, ktoré som pri stavbe Albatrosa zabudol, čo ma neskôr dosť mrzelo. Pfalz ich však už má, a tak je to dobre. Potom aj ostatne detailíky… Motor sa zložil sám, po natreti jednotlivých dielov a ich zlepení, som ho ešte zašpinil olejovkami.
Trup sa mohol zložiť a samozrejme aj prilepiť spodné krídlo, tu bolo treba mierne tmeliť, ako aj orámovanie kabíny a trochu aj pred kabínou medzi guľometami. Nič strašné, a ani brusením sa nepoškodí okolie, takže to len tak, aby ste vedeli, že trošičku tmelu treba.
Ale miesto kde tmel určite musí ísť sú chvostové plochy, nie preto, že by to bolo nepresne urobené, ale preto, že Pfalz mal kýlovku spojenú s trupom plynule, tak tam treba vytvoriť tento plynulý prechod. Oddelenie krídelok, smerovky a výškovky považujem na štvrťkách za nutnosť. Takže som oddeľoval aj tu. Výškovka a smerovka bola oddelená raz-dva, ale krídelká boli horšie. A to je ten ďalší avizovaný problém, totiž ryhy vyznačujúce krídelká nie sú presne proti sebe. Posunuté proti sebe sú viac ako o milimeter! A rohové odľahčenie na jednej polovici hádam aj o 4 mm….. viete asi, čo to znamená. V prvom rade strašné „chválenie“ výrobcu a následné opravovanie a tmelenie. Odstránil som to, no boli to zbytočné nervy. Škoda toho.
Po oprave bolo treba nasadiť ovládacie plochy späť na svoje miesto. Používam na to trubičkový cín, mám asi tri priemery a ten najtenší má približne milimeter. To znamená, že na mieste, kde má ovládacia plocha pánt, navŕtam dierky a sekundovým lepidlom prilepím kúsok cínu. Po zaschnutí ich skrátim, vyznačím na protiľahlom diele polohu dierok, tie vyvŕtam a plochu nalepím. Má to dve výhody. Jedna je, že polmilimetrovú nepresnosť cín toleruje a druhá je to, že plocha sa dá v pohode nastaviť do nejakej polohy.
Po prilepení podvozkovej konštrukcie, mohlo prísť na rad farbenie a dokončovanie.
Farbenie
Ako som spomenul na úvod, robil som celostrieborný Pfalz D.IIIa s čiernymi chvostovými plochami. Čierny je ešte aj vrtuľový kužeľ. Strieborný nástrek na celé lietadlo bol apliklovaný s tým, že horné krídlo bolo striekané samostatne, ale s už nalepenými krídelnými vzperami, ktoré majú byť tiež strieborné. Spreje sú výborné, je s nimi čistá a rýchla práca, netreba nič čistiť, namiešavať ani riediť. Po vytvrdnutí striebornej som zamaskoval celý model, a nechal som iba chvostové plochy, ktoré potrebovali byť celočierne. Ešte pred nástrekom som prilepil tiahla riadenia, tiež ich obsahuje ten istý set od Partu ako spomínané očká, lebo v stavebnici sú plastikové a tým aj dosť hrubé.
Dekály
Tu nastal problém!!! A musím priznať, že skutočne stál za to! Prvý krát som skutočne nadával, totiž dekály sa rozpadávali, jasné poviete si, že som ich mal prelakovať pred nanašaním. Lenže ja som na to prišiel až pri nanášaní, a to prosím dekálu s pásikmi na trupe, a kto by to aj čakal v novej stavebnici…zvládol som to, ale tie nervy! Potom som uvidel v rohu aršíka…Made in Poland…..tak fajn, už to chápem, vlastne nechápem….prečo??? Jedna vec je ale jasná, toto významne znehodnotilo ináč vynikajúci model. Sú tenké, nekryjú a hlavne sa rozpadávajú! Keby boli jemné a trhali sa pri práci, dalo by sa to, ale oni sa rozpadávali už vo vode. ŠKODA!
Finále
Po nástreku a prilepení dekálov má nasledovať lak, ale pred tým ešte prilepiť napínacie očká výpletu sekundovým lepidlom. Tie sú skutočne malinké a hlavne je ich veľa. Po nalakovaní sprejovým matným lakom, treba dolepiť detaily, ako napríklad vedenie chladiacej kvapaliny od chladiča k motoru, vrtuľu, guľomety, atď…
Tým by bol Pfalz D.IIIa dokončený, a aj môj druhý model z prvej vojny. Ako ho hodnotiť? No, Albatros v profipakovom prevedení bol oveľa „staviteľnejší“, ak si dobre pamätam neboli tam také problémy, čo ma ale nahnevalo na Pfalzovy najviac, boli tie dekály…ako mám teraz pri dekáloch Eduardovi veriť, keď v novej stavebnici mal takýto nepodarok.
Podklady:
Letectví a Kosmonautika, Monografia 1999, čísla 14-19
Internet