Napsal Posledný stíhač z Fokkerovej rodiny na nebi Veľkej vojny a jeho podoba v královskom merítku.
Predhovor
Určite každý modelár pozná pojem zakliaty model alebo niečo podobné. Myslím tým také modely, s ktorými sa trápime a trápime. Chybujeme pri ich stavbe, tri krát čo-to opravujeme a výsledok je priemerný. Tak presne toto sa mi stalo pri Fokkerovy od Eduardov.
Strašne veľa úsilia ma stálo dokončiť toto zaujímavé lietadlo. Bola to čistá stavba zo škatuľky, ale nie je škatuľka ako škatuľka. Modelár, čo robil niekedy prvé modely od Eduarda, vie o čom píšem.
Stavba
Začať treba so začisťovaním short-runu. Brúsny papier a skalpel si prídu na svoje. Ďalej kompletizácia plechového interiéru – tu si príde zase na svoje sekundové lepidlo. Potom farbenie dreva, a inverzné nalepenie lozenge na trup zvnútra, keďže trup mal plátený poťah a Fokker E.V bol potiahnutý práve plátnom s lozengovým vzorom. Potom sa mohol trup zavrieť.
Prilepenie výškovky, ktorá má oddelené riadiace plochy, nerobilo problém. Musel som však dorobiť vzpery na výškovke, stavebnica ich neobsahuje. Motorový kryt sa môže nalepiť v tomto štádiu stavby, lebo motor sa dá umiestniť na svoje miesto s menšími problémami neskôr.
Po príprave povrchu na striekanie, som postupne nalepil všetky exteriérové plechy, a verte je ich dosť.
Napínavá vsuvka
Ako som spomenul, je to smolný model. Pred nástrekom žltého trupu, bolo treba naniesť šedý podklad. To sa zvládlo, napriek tomu, že ma zlostil kompresor a trochu som si navaril krupice. Ale pri základnom nástreku sa to dá prežiť, lebo 1000-ka šmirgeľ to zachráni. Ale prihodilo sa mi čosi o dosť zaujímavejšie.
Po nástreku som chcel využiť pekný jarný deň na rýchlejšie vysušenie. Takže model putoval do vrchnáku od Pfalza IIIa a ten potom na balkón. Po odchode do práce sa však ozvala termika a s ňou spojený nárazový vietor. A môj milý rozostavaný Fokkrík začal poletovať po sídlisku. Viete si predstaviť môj vyberaný slovník po podvečernom návrate domov. Ale moja päťročná dcéra sa obetavo pustila do pátrania so mnou. Našli sme všetko, iba vrchnák z Pfalzovej škatule nie, ale to som rozdýchal bez väčšej ujmy. Pri pomyslení, aká katastrofa mi hrozila, sa mi doteraz dýcha ľahšie.
Striekanie
Rozhodol som sa pre podobu Fokkera Thea Osterkampa, t.j. zelené krídlo žlto-čierny trup. Túto podobu obsahuje prebalovaný model od Flashbacku. Eduard má dekálových možností viac, ale žiadna nie je taká zaujímavá.
Teraz sa dostávam k tomu nepríjemnému pri stavbe. Totiž, nemal som veľmi chuť maskovať tie pásy na trupe, tak som zvolil technológiu nalepenia okrajov čiernych pásov s dekálmi a priestor medzi nimi vyfarbenie s čiernou farbou. Bola to technologická chyba. A tak isto strašná robota. Určite som si prácu s maskovaním neušetril, práve naopak. Našťastie výsledok je uspokojivý, dokonca sa tým vytvoril plastickejší povrch trupu v smere rebrovania.
Nanesenie dekálov a záverečný lak už išiel bez stresu. Aj prilepenie podvozkových kolies a hlavne vzpier a krídla, už išlo samé. Skompletizovať motor dodávaný do stavebnice nerobí problém, keď sa však uspokojíte s nie príliš vernou kópiou nemeckého motoru. Ja som doplnil aspoň sacie potrubie. Vrtuľa je vyrobená technológiou, ktorú som popísal v inom článku na tomto serveri. Odkaz je na konci tohto článku.
Takže za týmto heroickým výkonom stojí priemerne postavený model vo vitrínke.
Teraz si musím oddýchnuť pri nejakom novšom modele od Eduardov, ktorý patrí do nami vitrínkármi obľúbenej skupiny klik-klakov.
Ale keď mám napísať záverečné hodnotenie samotnej stavebnice, tak ona nebola zlá. Nepriaznivé bolo pravdepodobne postavenie Mesiaca, Merkúra a Marsu voči mojim rukám.
