|
 Messerschmitt Me 262 A-1a Revell 1/48
Vydáno dne 13. 11. 2003 (6587 přečtení)
Nie je všetko zlato, čo sa blyští...
Keď som v obchode pred 6 rokmi uvidel krabicu so Schwalbinou v 1/48 od Revellu, tak so zvedavosti som si ju nechal otvoriť.
Hoci stroje Luftwafe nestaviam, tento model som musel mať. Krabica plná po okraj jemných výliskov s množstvom detailov
konštrukcie. Vtedy najlepšia Me 262A1, k tomu za prijateľnú cenu.. Napriek tomu som si stavebnicu doplnil o plechy a detail
sety – Eduard – plechy 48 205, maskovacie šablóny na kabínu XF 007 a farebné pútacie pásy, CMK motorový set 4074 a riadiace
páky Luftwafe, Aires – zbraňový set 4116, a dekály Eagle Strike.48007 Me-262 Sturmbirds pt. 1.
Obrysovú presnosť som po pravde veľmi neskúmal, v podstate po priložení na výkres uverejnený v publikácii AJ press zmenšený do
1/48, sedela, až na známy nedostatok - plochá spodná zadná časť trupu za krídlom.
Stavbu som začal doplnením vnútornej konštrukcie trupu za kabínou z narezaných nosníkov z plastovej doštičky. Ďalej bolo
potrebné doplniť zadnú stenu nádrže, kabeláž, tiahla ovládania kormidiel a samozrejme rádiovybavenie, pretože aj keď je
montážny otvor na trupe malý, veľmi dobre cezeň vidieť prakticky až dolu a na obe strany.
Dobre spracovanú vaňu pilotného priestoru som na bokoch doplnil o bočné steny z tenkej fólie siahajúcu až po hornú hranu
trupu, aby mi pri montáži nevznikla medzera medzi stenou trupu a bočnými pultami. Kokpit som doplnil plechmi od Eduarda a tiež
upínacie popruhy na sedačku. Všetko v tomto prípade pasovalo dobre.
Priestor v centropláne som doplnil podľa dokumentácie hydraulickou, vzduchovou a elektrickou inštaláciou z vyžíhaného medeného
drôtu a plastových tyčiniek. Potom prišiel na rad zbraňový priestor. Pôvodné výlisky som ignoroval, použil spomínaný set od
Airesu. Mal som aj set od CMK, ale ten bol bohužiaľ kratší asi o 1 mm, čo by mi až tak nevadilo, ale aj užší, čo už bol
problém. Aj konštrukčne sú riešené rozdielne. Dosť na tom, že set od Airesu po úprave hrán v trupe sadol presne. Jediná úprava
setu bola v tom, že som vyrezal 4 naznačené oválne otvory v podlahe a doplnil inštalácie do prednej podvozkovej šachty. Na
spodnej strane trupu som upravil otvory pre vyhodené nábojnice a doplnil z kovolistu ich kanáliky, ich hrany sú na
fotografiách badateľné. Inak tvar a poloha otvorov nie je celkom presná, ale nechal som ich už tak. Kanóny som natrel matnou
čiernou zmiešanou s gunmetalkou, po vyschnutí pretrel silne nariedenou modrou metalízou. Ale musel som to urobiť svižne,
pretože som použil syntetiky..
Potom som konečne trup zlepil. Vyváženie olovom je len tak tak, pretože v zadnej časti je dosť polyesterového tmelu – viď
nižšie. Mal som radšej tvar trupu opraviť pomocou plastikovej doštičky.
Okolo čelného štítku som nalepil z plastu rámik podľa podkladov. Pancierové sklo zo stavebnice je kratšie o cca 2 mm a po
nalepení by bolo vidieť jeho spodnú hranu, takže som musel vyrobiť nové s nalepeným drôtikom po obvode, znázorňujúcim rám. Na
strednom a zadnom prekryte som zaslepil otvory pre závesy funkčného otvárania krytu. Pred nalepením dielov prekrytu som predný
a zadný z vnútra natrel RLM 66, do stredného som vyrobil vnútorné rámovanie z „šachovnicovej“ kovovej lepiacej pásky, doplnil
detaily a tiež ho natrel. RLM 66.
Krídlo má pekné negatívne rytie, ovšem okrem medzery okolo krídelok, ktorá je prakticky taká istá ako medzi panelážou.
Krídelká som neoddelil, iba prehĺbil medzeru tak, aby krídelká mali správny profil. Pred oddelením pristávacích klapiek som
zmeral hrúbku krídla, potom už nie je sa čoho chytiť pri dopĺňaní pomocného nosníka, na ktorom sú klapky uchytené. Vonkajšie
klapky som použil pôvodné po doplnení chýbajúceho materiálu, vnútorné som vyrobil radšej nové, podľa fotografií majú dosť
vysoký profil a sú do krídla prichytené pomocou drôtu 0,4 mm, dajú sa potom pomerne ľahko nastaviť do správnej polohy.
Podvozkové šachty som prehĺbil vyrezaním dna a jeho nahradením tenkou fóliou cez horný obrys. Do dna som doplnil zosilňujúce
plechy z plastovej fólie 0,1 mm a vyznačil nitovanie na dne a bokoch.. Podvozkové šachty v centropláne som nahradil plechmi od
Eduardu, aj keď pôvodné tiež vyzerali dobre. Plechy aj v tomto prípade sadli dobre bez väčších úprav. Doplnil som hydraulický
valec, mechanizmus ovládania krídelok som použil originál, pre výškovku a smerovku som vyrobil nový, v stavebnici nezodpovedal
celkom skutočnosi.. Potom som zlepil krídlo a trup...
Keby nebolo spoja krídlo/trup, spoja polovíc trupu, plochej spodnej časti trupu, prechodov motorových gondôl do krídla vzadu
aj vpredu, ani by som netmelil. Bolo to praktické cvičenie v tmelení, brúsení, rytí, leštení a znovu dookola.
Výškové kormidlo som oddelil, doplnil chýbajúci materiál, statické vyváženie a nalepil vo vychýlenej polohe. Trochu bolo treba
prebrúsiť spoj kýlovka/výškovka, ale oproti ostatným spojom to bola pohoda.
Hlavné podvozkové nohy som oproti pôvodným doplnil o nové nožnice na tlmičoch a brzdové potrubie. Prednú nohu len o brzdové
hadice a nový držiak predného krytu. Pneumatiky hlavného podvozku sú z gumy, s pekným dezénom, ale o trochu väčším priemerom a
nesprávnym profilom. Vzhľadom na dezén je to neopraviteľné.
Kvôli správnej polohe častí som najprv ľavú motorovú gondolu najprv zlepil, (pravá + ľavá + zadná časť) a až potom odrezal
spodnú časť pre motor od CMK. V zadnej časti gondôl som odfrézoval schod tak, aby výtoková tryska resinového odliatku sadla
presne s minimálnym presahom. Inak s touto podskupinou neboli problémy. Až na tmelenie prechodu medzi rezinovými odliatkami
prednej časti gondôl a zbytkom.
Maskovacie šablóny na kabínu sadli dobre, len som mal problémy so spasovaním dielov na oblých plochách. Celý model som
preleštil, nastriekal surfacerom 500, zľahka prebrúsil 2000-kou a nastriekal farbami LifeColor RLM 74/75/76, na to akrylový
lak Tamyia. Pod dekály od Eagle Striku. som naniesol zriedené disperzné lepidlo a potom dekálovú chémiu.
Patinu som robil kombinovanou metódou - výraznejšie, hlbšie medzery olejovkami riedenými agamáckym riedidlom, špinu v
paneláži, a stopy po prevádzkových kvapalinách vodovými farbami. Jednoliaty povrch paneláže som mierne rozbil pomocou suchého
pastelu. Záver patril nastriekaniu lakom Tamyia s matovacou zložkou a skompletovaniu. Anténa je zo silonového vlákna z dámskej
punčochy.
Ešte čo sa týka návodu, darmo budete hľadať v rámikoch tiahlo zatvárania krytu prednej podvozkovej šachty v návode nakreslené,
a hydraulické valce hlavného podvozku tiež nemajú znázornené hadice ako na obrázku. Ale to sú maličkosti.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští, ale v tomto prípade určite aspoň striebro!
( Celý článek | Autor: Peter Elbert |
Počet komentářů: 0 |
Přidat komentář |
  )
|
| Celkem | 4439249 | | Červen | 16414 | | Dnes | 746 |
|
|
